Nachádzate sa tu

Prečo sa nebáť hrubších látok, ak sú hladké

8.7.2015
Minulý týždeň sme sa rozprávali so zákazníkom o základných rozdieloch v oblekových látkach, o látkach česaných (hladkých) a látkach mykaných (huňatých). Dnešný klient by si dal rád ušiť letný oblek, no má obavu z hrúbky látky. Tak ako to s letnými materiálmi je?

Kým mykané materiály môžeme pomerne spoľahlivo zaradiť do jesenno-zimnej garderóby, s česanými je to trochu komplikovanejšie. Hladký povrch, na ktorom niekedy ani nevidno štruktúru tkania ich predurčuje na formálnejšie príležitosti. Oblek z česanej vlny je „zlatý“ štandard tam, kde je serióznosť hlavnou motiváciou a samozrejme aj pri večerných odevoch, smokingu a fraku. Hladký, nenápadný povrch česanej vlny si v čase tesne po skončení 1. svetovej vojny zrejme u krajčírov vypýtal dodatočný dekoratívny prvok. Stali sa ním prúžky, najmä tenké vlasové prúžky (pinstripe). Hrubší, akoby mierne rozmazaný kriedový prúžok (chalk stripe) si zas skôr sadol s huňatosťou flanelov.  

Čo je teda vlastne komplikovanejšie? Je to hrúbka česanej vlny. Presnejšie jej nedostatok, keďže jedným z hlavných problémov, s ktorými sa borí súčasné vysoké krajčírstvo pre mužov je (prílišná) tenkosť látok. Ak si pozriete akýkoľvek dobový anglický či americký film z medzivojnového obdobia, zistíte, že obleky hercov sú výrazne hrubšie, ako väčšina tých dnešných. Samozrejme, súvisí to aj s vtedajším vykurovaním (ústredné nebolo). Ak si dnes dávate šiť oblek na objednávku z česanej vlny, základom úspechu je práve voľba dostatočne hrubej látky. Hrubšia totiž prakticky bez ohľadu na strih lepšie padne, lepšie sa prispôsobuje vášmu telu v akejkoľvek jeho časti. Záhyby, ktoré prirodzene vytvára, sú ladnejšie, puky lepšie držia, na plno sa môže rozvinúť rolovanie a tvar klop a aj ku krčeniu dochádza úplne inak ako pri tenkej látke, ktorá spľasne. Čo ale s hrubšou látkou v teplých časoch?

Práve tu sa prejaví „sila“ česanej vlny. Dohladka spracovaný materiál nehreje, skôr chladí, najmä ak je hustejšie tkaný a to aj napriek väčšej hrúbke. Ak chceme dosiahnuť ideálne vlastnosti „padnutia“ obleku, štandardná gramáž celoročne noseného všestranne použiteľného obleku (s výnimkou horúčav nad cca 26 stupňov) z česanej vlny by nemala byť dnes najbežnejších 280 gramov, ale aspoň 370 gramov (na bežný meter) a pokojne viac.  Ešte v sedemdesiatych rokoch bolo 370 gramov resp. 13 uncí štandardom na letné obleky. Legendárny H Lesser, jeden z najrešpektovanejších anglických obchodníkov s výhradne česanými látkami (dnes v portfóliu spoločnosti Harrison’s), má napríklad vo vzorkovníku oblekoviny v klasických vzoroch (prúžok, rybia kosť, glen káro, vtáčie očko, žraločia koža) a v hlbokých odtieňov sivej, modrej a uhlíkovej o hmotnosti 475 gramov. Pri takejto gramáži sa husto tkaná hladká vlna stáva ohybnejšom a mäkšou, jemne splývajúcou s trupom, ladne padajúcou na nohaviciach, ktoré navyše opticky predlžuje.

Pravdaže, toto všetko platí do spomínaných 26 stupňov Celzia okolitej teploty.  Ak nastanú vyššie teploty a najmä vlhší vzduch, vlna sa začne uvoľňovať a rozťahovať. Horšie drží tvar a je jedno, aká je tenká. Vtedy nám pomôže len chladivý ľan či špeciálna bavlnená úprava používaná v trópoch – po anglicky seersucker. 

Z nich sa už však elegantný oblek dostať nepodarí. Za to môže byť „pokrčene cool“.

Páčil sa vám tento článok? Zdieľajte ho na facebooku.

Zdieľať